Setor informal iha Timor-Leste Durante Covid-19


 MDI, halo parseria ho Oxfam no Profesór Brett Inder hosi Monash University, halo peskiza ba negósiu informál iha Munisipiu 7 hamutuk respondente 446, iha Juñu 2020. Ninian objetivu mak atu hatene oinsá Estadu Emerjénsia afeta ona grupu vulnerável ida-ne’e.

Maioria hosi setór informál ne’e servisu iha eskala ki’ik, traballadór auto-empregu ne’ebé hala’o servisu ho ab- ilidade menus ne’ebé ho injesaun kapitál ne’ebé la-boot. Grupu ida-ne’e dala-barak sai traballadór sira ne’ebé vulnerável – la’ós de’it tuir kódigu laborár ka saláriu mínimu ka protesaun no seguransa iha servisu-fatin nst.

Tan ne’e, dala-balu sira ne’ebé iha setór informál ne’e la preparadu atu hasoru kalamidade, ka atu asesa apoiu durante kalamidade hirak ne’e. Estadu Emerjénsia ba COVID-19 hosi Marsu to’o Juñu 2020 fó ezemplu ida reál tebes hosi kalamidade hirak hanesan ne’e, ho negósiu setór informál nian la-bele asesu apoiu barak ne’ebé disponível iha pakote resposta ekonómika Governu nian. Projetu ida-ne’e ezamina impaktu oioin hosi krize ne’e ba empreza sira durante Estadu Emerjénsia.

Sensus 2015 hatudu katak ema liu hosi na’in 14.500 mak haknaar an iha negósiu informál nian iha venda, ho kioske, negosiante ambulante ka negosiante iha merkadu. Aleinde ida-ne’e, kuaze 3.600 mak servisu iha transporte, hosi taksi, bis ka mikrolet sira. Negósiu hirak ne’e mak fonte rendimentu prinsipál ba kuaze 8% hosi uma-kain sira iha Timor-Leste, nune’e estudu ida-ne’e foka ba parte importante ida hosi populasaun ne’e.

Iha amostra negósiu nian hamutuk 446 ne’ebé kobre munisípiu 7, estudu ne’e husu ba respondente sira ko- na-ba sira-nia rendimentu hosi venda lorloron nian durante períodu tolu:

  1. Estadu Emerjénsia iha Marsu 2020

  2. Durante Fulan Rua Estadu Emerjénsia 1 no 2 (EE 1 & 2) (Marsu-Máiu 2020), bainhira restrisaun ne’e maka’as tebes

  3. Durante faze datoluk Estadu Emerjénsia 3 (EE 3) (Máiu-Juñu 2020), bainhira restrisaun sira la-duun ma- ka’as, no halo ona pagamentu subsídiu $200 ba kada uma-kain.


Hare kompletu Relatoriu versaun Tetum iha Link neé 

Hare kompletu Relatoriu versaun Ingles iha Link neé (full report version ) no (summary report version)

download versaun tetum no ingles iha link ne'e

Relatoriu Mapamentu Partisipativu Suku Lissadila

Iha tinan 2018 community leader, community in the sektoral institute iha suku Lissadila hamutuk ho Mata Dalan Institution (MDI), conducts ona peskiza Mapamentu Participatory in the kria ona Planu Asaun Komunitaria suku nian hanesan program ida neébe Lideransa sei niara siara nunra siaua niha nian. Searching for more than one purpose Hatudu modelu tenenvolvimentu alternative local iha kontestu realistiku, partisipativu non environmentally in Hatudu informasaun potentiality uzu rai ho nia planeamentu no asaun prevensaun nian. Alende neé reporter neé prodús hodi hatudu rezultadu prosesu sira neébe MDI performs ona su su ne'e mak hanesan pekiza mapeamentu partisipativu, Planu Asaun Komunitaria no nia intervensaun sira (rezultadu implementasaun planu asaun komunitária). Hosi peskiza neé produs ona informasaun on the thematic map sira act reflekta sitauasaun atuál neébe akontese iha suku refers in the basin ba rezultadu peskiza neé prodús mos Planu Asaun Komunitaria.
Download Reported Tomak iha Link Ne'e




FACEBOOK

Publikasaun MDI